Prichádzal jeden šok za druhým. Všetky okolnosti, miesta, činy, ľudia, všetko čo ma postretlo, začalo do seba zapadať. Na svoj krátky návrat do mojej minulosti mi skvele poslúžilo jedno prirovnanie. " Auto ide temnou nocou a svetla svietia len 100 metrov pred neho. Takto môžete prejsť stovky kilometrov až do svojho cieľa, pretože vám stačí vidieť len tých 100 metrov pred seba. A takto sa pred vami odhaľuje váš život. " Možno niektorý ste práve tieto slova už niekde počuli alebo čítali. Pravdepodobne sa viazali k inému záveru, no mne poslúžili tým, že sa odkrývali skutočnosti mojej minulosti.
Už na začiatku som písal, že svoje ohromujúce zistenia podporím aj tým, čo sa udialo mne. Mysli na to, čo chceš. Práve tato veta mi stále blúdila hlavou po zhliadnuti jedného filmu. Popri svojom zamestnaní, učím aj na umeleckej škole v neďalekej dedinke. Minulého roku bola celkom príjemná jeseň a tak som chodil do neďalekej dedinky na bicykli. No blížila sa zima a autobusové spoje do dedinky boli katastrofálne. Napadlo ma, že si auto na cestu za pracou budem požičiavať. No nebolo to veľa krát jednoduché. Par krát sa stalo, že som do prace meškal. "A čo tak vlastne auto" napadlo ma. Začal som pátrať na internete. Našiel som par kúskov, ktoré sa mi páčili. Hlavne cenou pretože môj účet v banke zíval prázdnotou.
Čierny Citroen, bordová Octavia a červená Fabia. Začal som tým najlacnejším. Octavia, 1 200 eur, 13 ročná, benzín. Chcel som ju. Zo začiatku sa mi pozdávala no neskôr som na nej našiel pár chýb. No keď som sa aj cez to všetko rozhodol ju kúpiť, bola predaná. Asi som ju naozaj až tak veľmi nechcel. Prišiel na rad Citroen. 1 500 eur, 14 ročný a tiež chybičky na kráse. No aj toto auto som chcel. Teda aspoň som si to myslel. O par dni kliknem na net a už som ho tam nenašiel. Predane !. Pri Fabii bola cena dosť vysoká, no skúsil som to. Na úver mi ho nedali, pretože som nemal zmluvu na dobu neurčitú. No čo už.
V novej práci ako učiteľ som sa zoznámil s jednou kolegyňou a celkom sme si padli do oka. Doberali sme si jeden druhého. Raz povedala, že ak by som ju chcel niekam pozvať, tak to by som musel prísť ako princ na bielom koni. Zasmiali sme sa na tom. Na kúpu auta som v tom čase akosi nemyslel, no myšlienka o bielom koni mi blúdila hlavou. A čo sa nestalo ? Na internete som narazil na biely Opel. Vyzeral fantasticky a cena tiež. Nezaváhal som a okamžite som telefonoval . Auto na pobočku priviezli o dva dni. V deň kedy auto prišlo na pobočku, mi volali. "Prídete si pre auto ?". Je tu jeden zákazník a chce ho kúpiť okamžite. Odpovedal som, že samozrejme prídem. Nevedel som či to auto kúpim. Keď som tam prišiel povedali mi, že mi museli telefonovať, aby vedeli čo povedať potenciálnemu zákazníkovi . "Ale my sme vedeli, že ho budete chcieť" dodal predajca nakoniec. Až teraz som si uvedomil, že len pred týždňom som podpísal zmluvu na dobu neurčitú a že to auto som skutočne chcel.
Keď som ho videl, bolo rozhodnuté. Teraz stojí na parkovisku pred domom. A princ na bielom koní mohol pozvať princeznú na večeru .
Náhody ? Alebo som to naozaj chcel ?
Túto skutočnosť som opísal len v skratke. Jej plnú verziu si budete môcť prečítať v knihe, ktorú píšem. Ak niekto z váš prežil niečo podobne, alebo niečo čo ste nazvali zázrakom tak mi tom môžete pokojne napísať.
Prajem vám krásny, slnečný a šťastný deň.