Úspech nie je náhoda

Autor: Rastislav Ilčík | 24.2.2013 o 15:13 | (upravené 24.2.2013 o 17:58) Karma článku: 7,07 | Prečítané:  440x

Pre úspech sa každý z nás musí nadchnúť, zaplatiť. Stojí to za to, ale záleží len na vás. Úspešný ľudia, to ste vlastne VY. Možno ste ten úspech ešte nepocítili, možno ešte nemáte dostatok peňazí, možno ešte nerobíte to čo by ste chceli, ale to príde. Stačí sa rozhodnúť, mať jasne stanovený cieľ a urobiť niečo pre to. Urobiť ten prvý krok.

„Nemusíte vidieť celé schodište, stačí ak spravíte prvý krok“

Gratulujem Vám. Ste fantastický, ste úžasný ! Keďže ste sa dočítali až sem, tak ste ten prvý krok práve urobili. Venovali ste svoj čas, aby ste si to prečítali. Podľa mňa patríte medzi ľudí, ktorí hľadajú príležitosť. To, že máte odvahu a chuť sa niečo dozvedieť, získať informácie a podporu vás radí medzi ľudí, odsúdených na úspech. Boli urobené výskumy na tému úspešných ľudí. Američania robia výskumy všetkého, čo je možné aj nemožné.

Albert Gray robil rozor biografii úspešných ľudí a po niekoľkoročnom výskume prišiel k záveru, že úspešný ľudia sú preto úspešný, pretože si vytvorili návyk, robiť veci, ktoré nerobia neúspešný. A to je ten jediný rozdiel. Jedny robia to, čo tí druhý nerobia a preto majú to, čo ostatní nemajú a nebudú mať. To je odveká pravda. Existuje zápis Confuciusa, že najlepší snívajú o dokonalosti a priemerný chcú len komfort. Táto veta hovorí za všetko.

Ľudia, ktorí mali úspech, boli motivovaný tým, že dosahovali čím ďalej, tým väčšie úspechy. A to sa týka všetkých oblastí života, v ktorých sú ľudia úspešný. Pre horolezcov je výzva už len to, že existujú hory. Ten čas, ktorý majú medzi výpravami, považujú za stratený. To sa týka aj ostatných ľudí, ktorí majú životný cieľ.

To vlastne odlišuje tých úspešných ľudí od tých, ktorí sú vnútorne mŕtvy. Od tých, ktorí už po ničom netúžia. Benjamin Franklin, ktorý sa zaslúžil o nezávislosť spojených štátov prehlásil, že človek, ktorý už po ničom netúži, tak že je mŕtvy.

„Priemerný človek umiera vo veku 25 rokov a potom ešte 40 rokov čaká, na svoj vlastný pohreb, v kresle pred televízorom“

Úspešný ľudia mnohokrát museli robiť veci, ktoré pre nich neboli výhodné, prípadne nepohodlné, ale urobili to. Kľudne si mohli nájsť nejakú výhovorku a ostať v pohodlí, ale neurobili to. Neúspešný tiež chcú to čo úspešný majú, no neboli ochotný spraviť to, čo úspešný spravili.

Žeby nemali motiváciu ? Oni motiváciu mali, ale boli motivovaný niečím iným. Ich motiváciou bol STRACH. Strach pred neúspechom. Strach pred tým, že by museli robiť niečo, čo predtým nerobili. Zabrzdil ich strach z toho, čo si o ňom budú myslieť ostatný a aj strach byť iný, než to stádo okolo. Sme na to zvyknutý. Štyridsať rokov socializmu nás k tomu dokonale pripravilo. Bol to systém, ktorý staval na chudobe a zvalcoval všetkých, ktorí mali čo i len trochu viac.

Toto obdobie však skončilo a my sa môžeme vrátiť. Na úspech si treba zvyknúť. Tak, ako ste si zvykli na chladničku, automatickú práčku a televízor. V USA sa nikto nediví, že si ľudia chodia po podporu vlastným autom. Bez auta sa k tej podpore ani nedostanú. Berú autá, ako topánky. Sú na autá zvyknutý už viac ako 100 rokov. Pre nich je to bežné. Zo sociologických výskumov v Amerike, vyplýva, že len 5% ľudí v dôchodku, si udržia svoj životný štýl. 95 % ľudí, ktorí odpracovali viac ako štyridsať rokov, životná úroveň klesá. Po štyridsiatich rokoch práce sa pripoja k chudobe. Z toho vyplýva, že tých 5 % urobilo to, čo tých 95 % neurobilo.

Aj tu platí výrok:

„Buď máš úspech, alebo výhovorky“

Rozhodnutie je na vás. Spôsob akým to môžete zmeniť, je taký jednoduchý, že ho väčšina nechápe. On je naozaj jednoduchý, ale nie až taký ľahký. Prečo ? Buďme úprimný a odpovedzme si:

Koľko krát sme si dali záväzok, že budeme niečo dodržiavať a vydržalo to pár dní, týždňov čí mesiac ? Dôležité je vlastné presvedčenie, vnútorná motivácia, že je to pre mňa to najlepšie, čo môžem urobiť. Inak si nájdete mnoho výhovoriek, prečo ste to nedodržali. Napríklad, nemám čas. Čas, to je to najspravodlivejšie rozdelené bohatstvo medzi ľuďmi. Všetci ho máme rovnako, s presnosťou na nanosekundy. Akurát, že niekto ho využíva efektívne, zatiaľ čo iný ho stráca pred televízorom. Keď si niekto povie, že na to nemá čas, ja by som povedal, že si neverí, má strach. Zoberte si príklad z malých detí, ktoré sa učia chodiť. Dieťa desaťkrát spadne, no zakaždým sa dvihne a pokračuje ďalej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?